Postoj kultúrnej pokory

Začiatkom roku 2000, keď som pracoval ako tvorca učebných osnov, špecialista na kultúrne kompetencie, školiteľ a kouč na podporu rovesníkov s HIV/AIDS pedagógov (z ktorých väčšina sama žila s HIV/AIDS), sa kolega rozhodol podeliť so mnou o zásadný článok o kultúrnej pokore od Dr. Tervalon a Murray-Garcia (1998). Spočiatku som sa cítil urazený. Koniec koncov, bol som špecialista na diverzitu v mojom tíme, takže som to vraj už vedel. Netrvalo však dlho a rozpoznal som tento článok ako jeden z najväčších darov, aký som kedy dostal. Spôsobilo to revolúciu v tom, ako pristupujem k práci, ktorú robím. Nie je prehnané povedať, že mi to zmenilo život!

Čo je kultúrna pokora?

Kultúrna pokora možno definovať ako celoživotný proces sebareflexie, sebakritiky a odhodlania pochopiť a rešpektovať rôzne uhly pohľadu. Zahŕňa to zapojenie sa s ostatnými pokorne, autenticky a z miesta učenia.

Hook a Davis (2019) objasnili intra- a interpersonálne aspekty kultúrnej pokory. Na intrapersonálnej úrovni kultúrna pokora zahŕňa uvedomenie si obmedzení vlastnej kultúrnej šošovky a ako to prichádza do hry, keď sa snažíme porozumieť ostatným, ktorí sa na svet pozerajú cez odlišnú kultúru, alebo sa k nim správať šošovka. Na medziľudskej úrovni to znamená byť „orientovaný na iných vo vzťahu ku kultúrnemu zázemiu a skúsenostiam druhého človeka, ktorý sa vyznačuje rešpektom a nedostatkom nadradenosti“ (s. 72). Inými slovami, keď praktizujeme kultúrnu pokoru, nepovažujeme našu šošovku za lepšiu ako šošovku kohokoľvek iného, ​​ani nepovažujeme skúsenosť niekoho za menej ako našu.

Na rozdiel od kultúrnej kompetencie si kultúrna pokora nevyžaduje zvládnutie špecifických presvedčení a správania, ktoré sú údajne spojené s určitými skupinami ľudí. Charakteristickým znakom kultúrnej pokory je skôr rozvoj úctyhodných partnerstiev medzi rôznymi jednotlivcov prostredníctvom procesu skúmania, ktorý podporuje skúmanie podobností, ako aj rozdielov, a z Ciele a kapacity (Hunt, 2001). Zatiaľ čo kultúrna kompetencia sa zameriava na kultúrny obsah, kultúrna pokora sa vzťahuje na proces prehlbovania povedomia.

Stručne povedané, kultúrna pokora je postoj – alebo spôsob bytia vo svete a vo vzťahoch – ktorý povzbudzuje, podporuje a pomáha uľahčiť transformačné možnosti iných. Tento koncept vytvoril nespočetné množstvo článkov, učebníc, kurzov a programov a stáva sa bežnejším v zdravotníckom a akademickom slovníku. Napriek tomu ešte nebol využitý jeho plný potenciál uľahčiť transformáciu v školách, na pracoviskách a v komunitách.

Pôvod kultúrnej pokory

Koncept kultúrnej pokory vyrástol z práce, ktorú Dr. Tervalon a Murray-Garcia robili v ústavnom pediatrickom prostredí. Boli svedkami, počuli a zažili nespravodlivosť zdravotnej starostlivosti prostredníctvom rozdielov síl, ktoré prežívali u pacienta/opatrovateľka vzťahy, inštitucionálna konzistentnosť, kultúrna arogancia a nedostatok hlbokého sebauvedomenia, ktoré prispeli k zaujatému zaobchádzaniu s klientmi medzi odborníkmi. Po brutálnom bití Rodneyho Kinga v roku 1991 využili pobúrenie komunity a reagovali na túto výzvu na akciu. Zvolali radnicu, aby spojili skupiny volebných obvodov v nemocnici, kde pracovali, aby diskutovali o rasizme, zaujatosti a diskriminácia.

Začali tiež to, čo sa stalo známym ako multikultúrne Vzdelávanie Projekt, ktorého cieľom bolo predstaviť praktikom a lekárom rôzne identity názory skupín a skúsenosti so systémom zdravotnej starostlivosti. Ako sa ukázalo, bol som súčasťou tohto projektu niekoľko rokov predtým, ako som si prečítal ich článok. Či už šťastím alebo možno osudom, jeden z mojich mentorov ma pozval na panel o biracálnych klientoch v zdravotníctve. Kým som neslúžil v porote, zúčastnil som sa na počúvaní a plánovaní. Bolo to moje prvé vystavenie kultúrnej pokore a kritickej sebareflexii.

Na jednom z tých plánovacích stretnutí som sa o veľa podelil a hovoril som s veľkým nadšením a presvedčením. Cítil som sa prinajmenšom nadšený sám zo seba. Doslov ma však môj mentor odtiahol nabok. Povedala mi, že musím viac počúvať a menej hovoriť. V podstate povedala, že neviem, čo neviem, a že si musím ctiť starších a múdrosť iných. Vedel som, že nechcela zraniť moje city a mala tie najlepšie úmysly; napriek tomu to bol moment poškodzujúci ego. Bol to silný a pokorný zážitok. Uvedomil som si, aký to bol dar – taký, na ktorý som nikdy nezabudol.

Tento blog je venovaný týmto druhom momentov kultúrne pokornej reflexie, života v praxi kultúrnej pokory, aj keď je to ťažké. Prostredníctvom príbehov, úvah, výziev k akcii a pozvaní zapojiť sa do kultúrne skromných aktivít môže využiť príležitosti na transformáciu mnohých a rôznorodých inštitúcií, ktorými sa pohybujeme, a širšieho sveta, v ktorom žijeme v.