Napriek vedeckým dôkazom väčšina ľudí verí týmto mýtom

Čo presne oprávňuje človeka na to, aby bol nazývaný inteligentný? Niektorí ľudia sa domnievajú, že výkon v testoch IQ je zlatý štandard, ktorý sa má určiť inteligencia. Iní tvrdia, že prispôsobivosť prostredie a vedieť, ako byť „úspešný“ vo vašej kultúre, je meradlom intelektuálnej zdatnosti. Spoločným znakom týchto dvoch názorov analytickej inteligencie je opodstatnené zistenie, že je smart je len okrajovo spojená s racionálnym riešením problémov a správnym logickým zdôvodnením (Stanovich, 2019). Preto veľa ľudí, ktorí sa označujú za inteligentných, robí zlé a poľutovaniahodné rozhodnutia, často preto, že majú falošné presvedčenia a spoliehajú sa na dezinformácie.

Viera sa považuje za nepravdivú, ak sú názory v rozpore s preukázanými vedeckými dôkazmi. Medzi príklady zovšeobecnených a prevažujúcich falošných presvedčení patrí predstava, že počas dovolenky je pravdepodobnosť samovraždy pravdepodobnejšia sezóna, v ktorej sa väčšina nálad žien zhoršuje počas predmenštruačných cyklov (PMS) a že dochádza k prepínaniu medzi rôznymi typmi z

alkohol vedie k väčšej intoxikácii ako pitie jedného typu alkoholu (Furnham & Hughes, 2014).

Napriek tomu, čo si myslíte, každé vyššie uvedené tvrdenie bolo podľa vedeckých údajov nesprávne. Jednotlivci, ktorí zakladajú rozhodnutia na falošných presvedčeniach, majú často nepriaznivé následky vrátane finančnej straty, zlého zdravia a nedostatku psychickej pohody. Vplyv falošných presvedčení sa však stupňuje, keď neoprávnené zdôvodnenie ovplyvňuje ostatných, čo je často prípad rodičov, vychovávateľov a vedúcich pracovníkov v podnikaní.

Analýza mnohých dôvodov, prečo „inteligentní“ ľudia odmietajú fakty, je príliš objemná a podrobná na to, aby sa tu opísali, ale dôvody často zahŕňajú vplyv kultúry a osobnú skúsenosť, neschopnosť alebo neochotu preskúmať dôkazy a prevalenciu mentality stáda (čím sa podporuje prijatie skupiny believability). Ľudia sú tiež odolní voči odovzdávaniu falošných presvedčení, keď nevnímajú žiadny presvedčivý dôvod na zmenu alebo ak si neuvedomujú následky prijatia falošného presvedčenia viera.

Výskumníci z University of Southern California Sinatra a Jacobson (2019) použili metaforu „Zombie Concepts“ na popísanie pretrvávajúcich mýtov, ktoré napriek protichodným dôkazom trápia učiteľskú a vzdelávaciu komunitu. Nižšie uvádzam niektoré populárne mýty, ktoré bránia organizačnej výkonnosti, mysleniu a rozhodovanieso zameraním predovšetkým na mýty týkajúce sa ľudskej inteligencie a motivácia.

Ľudia nie sú motivovaní.

Asi najviac všadeprítomným mýtom v oblasti motivácie je domnelá absencia motivácie u ostatných. Hoffman (2017) vysvetlil, že keď naznačujeme, že ostatní nemajú motiváciu, robíme ego-nafukujúci hodnotiaci úsudok, z ktorého majú úžitok osobný self-hodnota. „Amotivačné“ hodnotenie nám umožňuje hodnotiť druhú osobu ako psychologicky podradenú našim vlastným cieľom a ašpiráciám.

V skutočnosti neexistuje nič také ako nemotivované. Ľudia (a dokonca aj zombie) sú motivovaní rôznymi vecami v rôznom čase a motivácia sa mení v závislosti od kontextu, sociálnych okolností a úlohy.

Vôľa je obmedzená.

Vedci boli dlhé roky neoblomní, že sila vôle, podobne ako fyzické cvičenie, mala výdržné limity, ktoré ovplyvnili sebaovladanie. Skvelým príkladom je zdržanlivý dieter, ktorý sa po týždňovom vyhýbaní sa sladkostiam rozpadá a spotrebuje krabicu šišiek (pravdepodobne, keď sa nikto nepozerá).

Aj keď existujú dôkazy, ktoré podporujú obmedzenia sebaovládania, vytrvalosť cieľov a odolávanie pokušeniu v čase (Muraven, 2012), nedávne zistenia naznačujú opak. Job et al. (2010) poznamenali, že počas dokončovania problémov so skladacími boxami zistenými pri testoch IQ účastníci, ktorí verili (alebo im bolo povedané) že mali neobmedzenú sebakontrolu, prekonali porovnávaciu skupinu jednotlivcov, ktorí si mysleli, že ich schopnosť sa znížila Čas. Inými slovami, napriek mentálnemu vyčerpaniu sa naša myseľ podvedie v presvedčenie, že máme silu vydržať.

Práce na viacerých úlohách.

Na zdesenie mnohých študentov, pilotov a vodičov, ktorí napíšu text, je schopnosť viac úloh bez ovplyvnenia výkonu značne nadhodnotená (Kraushaar & Novak, 2010; Loukopoulos a kol., 2016). Výskum odhalil, že existujú kapacitné limity, keď sa zapájajú do kognitívne náročných úloh. Jednoducho povedané, obmedzená práca Pamäť kapacita obmedzuje našu schopnosť vykonávať viac úloh súčasne (Kirschner & van Merrienboer, 2013).

To znamená, že môžeme vykonávať niektoré automatizované úlohy súčasne (napríklad čistiť si zuby a premýšľať o nich) čo budeme nosiť pri práci) a môžeme rýchlo prepínať medzi zložitejšími úlohami, ako je varenie a kričanie na internete deti! Nemôžeme a nemali by sme sa súčasne pokúšať o úlohy, ktoré vyžadujú presnosť a detail, bez toho, aby sme očakávali zníženie efektívnosti.

Starostlivosť mení inteligenciu.

Všetci by sme chceli veriť, že akýkoľvek geneticky určený atribút, ako je inteligencia, môže byť upravený na základe láskyplnej starostlivosti, ale výhody „starostlivosti“ sú obmedzené. Starostlivosť je nevyhnutná, ale nie postačujúca na podporu genetického vývoja zručností a schopností. Bez ohľadu na typ schopností je 50 až 70 percent vášho talentového potenciálu založené výlučne na genetika.

Posledné súbežné zistenia (Kan a kol., 2013; Nesbitt a kol., 2012) naznačili, že genetické vplyvy na poznávanie sú maximalizované vo výhodnejších sociálno-ekonomických kontextoch (Tucker-Drob a kol., 2013). Pri podrobnom skúmaní interakcie génov a prostredia zistíme, že deti, ktoré žijú v chudobe, sú zreteľne geneticky znevýhodnené, a to aj s najviac podpornými a vychovávateľmi.

IQ skóre sú kultúrne skreslené.

Pri testoch väčšiny inteligenčných kvocientov (IQ) sa merajú dva typy schopností. Schopnosti tekutín zodpovedajú za komponenty inteligencie, ako sú schopnosť riešiť problémy, logika a rozpoznávanie vzorov. Potreba týchto zručností na mieste je medzi kultúrami konštantná s pomerne malým počtom medzikultúrnych variácií.

Kryštalizovaná inteligencia je kultúrne jedinečná informácia získaná prostredníctvom vzdelanie alebo skúsenosť - čo väčšina z nás popisuje ako „vedomosti o knihách“. Merania kryštalizovanej inteligencie a IQ testy sa bežne prispôsobujú rôznym kultúram a jazykom, aby sa dali kontrolovať prirodzené vlastnosti predsudok kultúrne overeného testu. Preto, zatiaľ čo niektorí ľudia veria, že testy IQ uprednostňujú konkrétne národnosti a rasy, nejde o testy to sú obavy, ale schopnosť získať prístup k zdrojom, ktoré by mohli podporiť celkový test výkon.

Spravodajstvo sa môže radikálne zlepšiť.

Niektoré aspekty spravodajských informácií sa môžu zlepšiť; kontroverzia však priťahuje, ako zlepšiť inteligenciu a koľko inteligencie sa môže vyvinúť. Možno najdôležitejším maximom je „to, že ľudia môžu obísť limity výkonu, neznamená, že výkon je bez limitov“ (Hambrick & Burgoyne, 2019).

Po prvé, jedným kritickým predpokladom pre intelektuálny rast je odmietnutie presvedčenia, že inteligencia je pevná. Po druhé, aspekty inteligencie, ktoré je možné vylepšiť, zahŕňajú rýchlosť spracovania, stratégie riešenia problémov a vylepšenie pamäte (Cheng & Saqui, 2017). Existuje oveľa menšia pravdepodobnosť zlepšenia celkového výkonu testov IQ alebo kapacity pracovnej pamäte (hlavný korelát inteligencie).

Dajte si pozor na marketing nároky z aplikácií na tréning mozgu. Zručnosti precvičené v aplikáciách nie sú ľahko prenositeľné ani na výkonnosť IQ testu, ani na riešenie jedinečných environmentálnych problémov (Bainbridge & Mayer, 2018).

Pozitívne myslenie lieči chorobu.

Len málo z nás by namietalo proti tejto chorobe úzkosť a stres. Psychologické rachotenie o budúcnosti niekedy môže nahradiť príznaky a následky choroby. Mnoho ľudí to však prisahá optimizmus pozitívne súvisí s predchádzaním chorobám, ako aj s účinnou stratégiou na prekonanie choroby.

Aj keď je niektorý výskum nejednoznačný, nedávny súhrn experimentálnych štúdií (metaanalýzy) odhalil, že ľudia s diagnostikovanou klinickou depresie NIE sú vo zvýšenom riziku rozvoja rakoviny (Ahn a kol., 2016). Väčšina štúdií, ktoré naznačujú optimizmus, súvisí s ochorením pružnosť a rýchlejšie zotavenie často neodráža vplyv dostupnosti kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Je celkom možné, že keď má človek obmedzené možnosti starostlivosti, na vyhliadky na zotavenie sa okrem psychologickej dispozície podieľajú aj iné faktory.

Presne posudzujeme naše schopnosti.

Známy ako „nesprávna kalibrácia“, ľudia sú notoricky zlí pri odhadovaní úloh, ktoré zodpovedajú skutočným zručnostiam. Myslíme si, že dokážeme veci robiť lepšie a rýchlejšie ako my a neustále veríme, že šťastie bude vždy na našej strane. Nadhodnotenie zručností a schopností prispieva k často nepresným vnímaniam, ako napríklad, že nás nezachytia premávka na letisko sme inteligentnejší ako ostatní a dokážeme ovládať nový jazyk s minimálnym úsilím (Zell & Krizan, 2014). Prekvapivo, Dunning-Krugerov efekt naznačuje, že čím menej talentov máme, tým viac preceňujeme naše schopnosti. Obrátenie platí aj pre tých, ktorí sú vnímaní ako experti podľa spoločenských štandardov bohatstva, odbornosti a skúsenosti majú tendenciu podceňovať svoje schopnosti a očakávaný úspech, napriek ich preukázaným schopnostiam!

Máte teda nejaké falošné presvedčenie? Najpravdepodobnejšou odpoveďou je „áno“ a podľa prieskumov budete aj naďalej veriť svojim presvedčeniam napriek dôkazom uvedeným tu!

____________________